Nemecký kňaz Sebastián Kneipp: Voda je liečivý „roztok“, ktorý dokáže ľudské telo doviesť k zdraviu. To jediné, o čo Kneippovi na počiatku jeho liečiteľskej kariéry išlo, bolo vyliečenie chorých farníkov. Bolesti, zápaly, epidémie, slabosti, potraty, chrípky, zlomeniny aj vyrážky. Kneipp prežil časť svojho života vo Wörishofene, ničím nevynikajúcej malej bavorskej dedine s 1400 obyvateľmi, 180 domami, zopár borovicami a niekoľkými dubmi. Keď sa však človek po tejto dedine za Kneippovho života poprechádzal, určite mu neuniklo zopár zvláštnych detailov. V zimných zasnežených predzáhradkach sa sušili šatky a uteráky, mokré ľanové košele a vodou presiaknuté posteľné plachty. „Zvláštne,“ mohol si povedať nezasvätený návštevník dediny. Na prechádzke dedinou v chladnom ročnom období si mohol všimnúť i zopár ľudí s holými krkmi, bez zodvihnutého goliera alebo dokonca bez topánok! Kam všetci idú? Každý návštevník to zistil pri pohľade na ďalší z radu obyčajných domov, okolo ktorého býval obmotaný celý zástup ľudí. Adresa Sebastiána Kneippa sa stala takmer putovným miestom… Do dediny sa v druhej polovici 19. storočia denno-denne valili stovky ľudí. Meno tohto jednoduchého bavorského farára sa stalo časom natoľko uznávané i v lekárskych kruhoch, že za ním lekári z celej krajiny posielali pacientov, ktorých sami nedokázali vyliečiť. Zástupy pred jeho domom začali v istom momente dosahovať také rozmery, že Kneipp sa musel zamyslieť nad novým riešením. Potrebuje ho toľko ľudí. Toľko chudobných, zúfalých a chorých ľudí, ktorí si inú liečbu nemôžu dovoliť, alebo ktorým tradičná medícna nedokázala pomôcť. Riešením bola jeho publikácia Moja liečba vodou, ktorá zažila na nemeckom trhu taký enormný úspech, že sa do roku 1891 dočkala tridsiatich opakovaných vydaní. Na aplikáciu Kneippovho šliapacieho kúpeľa sa používa dvojkomorový bazénik. Jedna komora je naplnená teplou vodou (40 – 50°C), druhá komora chladnou vodou (10 – 16°C). Obe komory majú vo výške 30 cm oddeľovacie prepážky, ktoré nútia klienta prekonávať prekážku dvíhaním končatín. Dno komôr je tvorené štrukturovaným povrchom, ktoré pozitívne dráždi reflexné zóny chodidla. Pri procedúre vstúpi klient najprv do kúpeľa teplého, potom prestúpi do studeného kúpeľa, cyklus opakuje 6 – 10 krát, ukončí studenou vodou a dôkladným vyutieraním končatín do sucha. Kneippová metóda kúpeľu je účinná pri častých prechladnutiach a problémoch s imunitou, bolestiach hlavy a krku, bolestiach kĺbov, poruchách spánku, srdcovocievnych ochoreniach vrátane hypertenzie a problémoch s vyššou hmotnosťou. Výborne pôsobí aj na porušenú psychiku človeka,, na hormonálne poruchy, kožné problémy, problémy spojené s látkovou výmenou, trávenie, posilňuje vnútorné orgány, ktoré znova aktivuje k činnosti Kneipp sa sám vyliečil z tuberkulózy tým, že sa ponáral niekoľkokrát do týždna do studených vôd Dunaja – mal 28 rokov a diagnóza sa vtedy pokladala za takmer smrteľnú. „Skúsenosť ma naučila, že čím studenšia je voda, tým je pre nás lepšia,“ píše Kneipp vo svojej knihe. Jediné, čo od mnohých svojich pacientov vyžadoval, bolo 5 minút času – a to vrátane vyzliekania a obliekania. „Lenže ja nemám hodinky, pán farár,“ zvykli mu často hovoriť chudobní dedinčania. „Ako mám odhadnúť čas, ktorý treba stráviť v studenej vode?“ Aj na takýto problém mal vynaliezavý farár svojské odporúčanie: „Pomodli sa vo vode štyri „očenáše“ a vylez!“